Dňa 2.7. 2014 sa klub KST Horňan Práznovce vydáva na cykloturistický päť dňový zájazd do Poľskej republiky – Solinské jazero. Je 6.⁰⁰ hod ráno a pristavuje náš autobus, ktorý nás bude sprevádzať po celú dobu pobytu. Po nezáživnom nakladaní  bicyklov a batožiny konečne vyrážame na východ našej krajiny do Medzilaboriec, kde prespávame prvú noc. Cesta ubiehala celkom pokojne, akurát v Ružomberku nás zastavuje policajná dopravná hliadka, ktorej sa akosi nezdal náš prívesný vozík s naloženými bicyklami. Po krátkej výmene názorov a kontrole dokladov pokračujeme v našej ceste ďalej. Do Medzilaboriec prichádzame niečo po 16 ⁰⁰ hod. Tu sa vybaľujeme v penzióne Šport a po večeri vyrážame do ulíc, zoznámiť sa bližšie s mestom.

3.7.2014  

     Budíček 7.⁰⁰ hod. Konečne sa blížila ta chvíľa, keď budeme ukrajovať prvé kilometre na bicykli do cieľového miesta „Solinske jazero“. O 9.³⁰ vysadáme na bicykle a smerujeme k hraničnému prechodu Palota, vzdialenému od Medzilaboriec 11 km. Hneď po zhruba 4 km nás preveruje stúpanie, ktoré končí až na hranici s Poľskou republikou. Cestou nevyhnutné pózovanie pred tankom z II. Svetovej vojny v obci Palota a pokračujeme v ceste ďalej. Slovensko – Poľskú hranicu prekračujeme niečo po 12.⁰⁰ hod. a naberáme kurz smerom k mestečku Cisna. Počasie nám celkom prialo, z rána trochu chladnejšie ale keďže sme našu cestu začali stúpaním, tak nám to vyhovovalo. Cestu, vedúcu do Cisny, obkolesovala krásna príroda prevažne horských lúk s roztrúsenými malými farmami, ktoré ponúkali domáce mliečno – syrové špeciality. Profil cesty bol ako na hojdačke – raz hore, raz dole, poniektorí už začali uvažovať, že by na zvyšok cesty využili sprevádzajúci autobus, ktorý nás vždy čakal po namáhavejšom stúpaní cesty. Našťastie po chvíľke oddychu pokračovali ďalej. Pred obcou Cisna sa zastavujeme pri múzeu lesných železníc, kde boli rôzne historické parné rušne. V mestečku Cisna sa zastavujeme na obed. Cisna je križovatka, kde meníme smer a uberáme sa na Solinské Jazero. Cesta sa zužuje a čo sa nedá prehliadnuť, to je riečka Solinka, ktorá nás bude sprevádzať až k Solinskému Jazeru. Nespočetnekrát križujeme riečku, raz sprava raz zľava, odrazu stúpanie, hneď na to prudké klesanie. Ozajstná, ale krásna divočina. Tachometer ukazuje 78 km, ktoré sme najazdili od Medzilaboriec a konečne sme v cieli. Polánczyk je naše prechodné bydlisko, máme ubytovanie v chatkách, ktoré sú perfektne zariadené, v peknom prostredí a len 7 minút od jazera Solina.

 

4.7.2014                                                                                                                                                                                                                                                 

     Vstávame o 8.⁰⁰ hodine. Trasa je naplánovaná do obce Solina, kde sa nachádza aj priehradný múr, ktorý nás prekvapuje veľkosťou a dĺžkou. Pred vstupom na hrádzu je nevšedný turistický ruch, chodník po oboch stranách lemujú stánky plné tovaru a suvenírov. Konečne – Solinské Jazero v plnej kráse, za krásneho slnečného počasia. Po chvíle obdivu pokračujeme k rekreačnému zariadeniu a prístavu Jawor. Má to však jeden háčik, cesta má 10 ‰ stúpanie a nekonečných 6 km na vrch Jawor. Samozrejme takéto stúpanie, po namáhavom predošlom dni nás niektorých privádza do zúfalstva, ba až k slzám. Namáhavosť terénu dokazuje aj to, že nielen ľudia majú toho dosť, ale aj bicykle, pretože na jednom z nich to nevydržala reťaz, ktorá sa roztrhla počas jazdy. V ten deň sme spravili „len 30 km“, ale sme sa cítili ako keby sme prešli aspoň 70 km.

5.7.2014

      Posledný deň pri Solinskom jazere bola naplánovaná trasa v dĺžke 50 km. Cesta viedla po trase Polánczyk, Hoczew, Baligrod, Wolkwyja, Polánczyk. Podľa vyjadrenia tých, ktorí túto trasu absolvovali, to bola najkrajšia a najľahšia trasa. Asi preto, že tam bolo viac zjazdov ako ťahania do kopca, z čoho mali pochopiteľne všetci radosť.

6.7.2014

      Končíme tak, ako sme začínali, nezáživné nakladanie bicyklov, batožiny a dlhá cesta späť na Slovensko. Ale predsa to bolo čosi iné – pocit spokojnosti, že sme to zvládli a hlavne bez zranení a zdraví sme sa vrátili domov. Zúčastnilo sa 21 cyklistov, ktorí najazdili 158 km – málo, či veľa ?

     A čo na záver? Solinske jazero určite stojí za to vidieť, je to krásna krajina, žijú tam pohostinní ľudia, primerané ceny, skvelé ubytovanie. Jediné mínus, ktoré vadilo asi každému bolo cestovanie autobusom, ale bez toho to nejde.

V roku 2015 by sme chceli navštíviť Slovinsko, dúfam že to bude taký skvelý výlet na bicykloch ako v Poľsku.

Autor: Pavol Janček

Foto: Pavol Janček a Martin Čierny

Fotografie z akcie sú umiestnené v sekcii Fotogaléria na karte 2014  .