29.7.2014

    Tak sme sa dočkali, je 29.7.2014, o 7.30 hod. autobus prichádza k nášmu klubu. Po naložení všetkých možných aj nemožných vecí, a nakoniec aj samých seba, vyrážame na štvordňovú dobrodružnú cestu s tohtoročným cieľom Kysuce – Oščadnica. Ako býva dobrým zvykom, cestou do cieľa sme naplánovali jednu poznávaciu zastávku v Slovenských kúpeľoch Rajecké Teplice. Rajecké Teplice mňa osobne príjemne prekvapili. Pekné, upravené námestie, nový hotel, udržiavaný a čistý park, množstvo reštaurácií, informačné centrum a veľa ďalších zmien. Po dvojhodinovej prestávke odchádzame k miestu pobytu, k chate Horec v Oščadnici. Chatár nás privítal tradične po slovensky – dobrou pálenkou z horca. Ešte sme chceli na záver dňa stihnúť prehliadku miestnej kalvárie, ale počasie to zariadilo ináč, prudko sa rozpršalo a tak sme radšej zostali na chate.

30.7.2014

Budíček o 6.00 hodine, počasie krásne, jasno bez obláčika. Len aby nám to vydržalo, povzdychol som si. Hneď po raňajkách vyrážame na trasu: Laliky – Dedovka – horná stanica – Veľká Rača – Kykula – Oščadnica.

Laliky – lyžiarske stredisko, po zjazdovke značenou turistickou trasou prichádzame k sedačkovej lanovke, ktorá v tomto ročnom období nepremáva. Nie všetci sa s tým faktom vyrovnali a tak dúfali, že sa stane zázrak a lanovka sa pohne. Ale po chvíľke čakania a váhania pochopili, že  to musia zvládnuť po vlastných.

Chata na Rači (972 m.n.m.) – nad Dedovkou – je miesto, kde sú rôzne atrakcie, ako napr. bobová dráha, opičia dráha, jazda na štvorkolkách, lezecká stena atď., a samozrejme možnosť ubytovania a stravovania. Mňa osobne zaujal drevený kostolík (kaplnka) – a to tým, komu bol zasvätený – sv. Júdovi Tadeášovi – patrónovi beznádejných prípadov.

Veľká Rača (1236 m.n.m.) je hraničný bod s Poľskou republikou. Počasie nám stále prialo a krásne výhľady na Roháče nás všetkých potešili. Keďže  do Poľska na pivo to bolo doslova na skok, tak sme túto možnosť využili a   po krátkej prestávke sme pokračovali po hranici smerom na Kykulu. Kykula (1087 m.n.m.) je miesto, kde schádzame po žltej dolu do doliny. Na chatu prichádzame niečo po 16.00 hodine. Celková dĺžka túry cca 16 km.

31.7.2014

Budíček o 6.00 hodine, počasie – zamračené, dážď. Dnes máme na programe návštevu Českej republiky a výstup na vrch Radhošť (1129 m.n.m.) Čím bližšie sme boli k nášmu cieľu, tým bolo počasie horšie a horšie a tak sme sa rozhodli, že najskôr navštívime mesto Frenštát pod Radhoštěm s nádejou, že sa počasie umúdri a budeme môcť pokračovať v našej naplánovanej ceste. Frenštát je malé mestečko s pekným námestím, kde sme si vychutnali kávičku a nakúpili rôzne drobné darčeky. Je poludnie, ale počasie nie a nie sa umúdriť. Ale čas je neúprosný, tak sme sa rozhodli, že autobusom prejdeme na Pustevny a aspoň sa prevezieme okolo Radhošťa. Vchádzame do obce Trojanovice, stále prší a vo vrchoch je hustá hmla. Na parkovisku pod lanovkou sme sa dozvedeli, že cesta je uzavretá kvôli rekonštrukcii nejakého mostíka. Toto snáď nie je pravda, v čase dovoleniek takéto uzávery? Keď sme sa vracali naspäť, v meste Rožnov pod Radhoštěm sme si pozreli skanzen „Valašské muzeum v přírode “ a miestnu Jurkovičovu rozhladňu. Záver nie moc úspešného dňa zachraňuje gitara a dobrá nálada do neskorého večera, alebo že by do skorého rána?

1.8.2014

Budíček o 8.00 hodine, počasie – jasno, sem tam obláčik, príjemne teplo. Dnes máme v pláne takzvané „Trojmedzie“. Ako sám názov predpovedá, je to miesto, kde v jednom bode susedia tri štáty – Slovensko, Poľsko, Česko. K tomuto miestu sa dostanete od obce Čierne pri Čadci po modrej značke. Bola to príjemná prechádzka, ktorú čiastočne narušila výstavba diaľnice a museli sme na dvoch miestach kľučkovať medzi bagrami a tatrami. Inak pohoda, odporúčam. Keďže sa náš zájazd chýlil ku koncu, posledný večer sme strávili spoločným posedením pri večeri plnej nezdravých dobrôt a už tradičným vyhodnotením najaktívnejších turistov zájazdu. Po  vyhodnotení a dobrej  večeri nasledovala  voľna  zábava. Niektorí  si zatancovali a poniektorí si pozreli fotografie z uplynulých dní.

2.8.2014

Budíček o 8.00 hodine, počasie – jasno, slniečko už od rána riadne hreje. Pakujeme, upratujeme a úspešne a bez škôd odovzdávame chatu majiteľovi. Ale predsa ešte jedna zastávka na záver. Keďže nám to nevyšlo prvý deň, tak si to vychutnávame dnes, a to návštevu miestnej kalvárie. Dominantné miesto nad obcou a krásne výhľady. A to sme už na konci nášho zájazdu a mojich poznámok, už len ostáva odpovedať na otázku kam to bude na budúci rok? To sa určite včas dozviete. Ďakujem všetkým účastníkom zájazdu za trpezlivosť, pochopenie ak niečo nevyšlo, za skvelú zábavu a partiu, s ktorou si rád vyrazím aj na budúce. A aby som nezabudol, ďakujem aj nášmu šoférovi autobusu za bezpečnú jazdu a šťastný návrat domov.

Autor: Pavol Janček

Foto: Peter Šild a Pavol Janček

( Fotografie z akcie sú zverejnené v sekcii Fotogaléria na karte 2014 ).

     Dňa 2.7. 2014 sa klub KST Horňan Práznovce vydáva na cykloturistický päť dňový zájazd do Poľskej republiky – Solinské jazero. Je 6.⁰⁰ hod ráno a pristavuje náš autobus, ktorý nás bude sprevádzať po celú dobu pobytu. Po nezáživnom nakladaní  bicyklov a batožiny konečne vyrážame na východ našej krajiny do Medzilaboriec, kde prespávame prvú noc. Cesta ubiehala celkom pokojne, akurát v Ružomberku nás zastavuje policajná dopravná hliadka, ktorej sa akosi nezdal náš prívesný vozík s naloženými bicyklami. Po krátkej výmene názorov a kontrole dokladov pokračujeme v našej ceste ďalej. Do Medzilaboriec prichádzame niečo po 16 ⁰⁰ hod. Tu sa vybaľujeme v penzióne Šport a po večeri vyrážame do ulíc, zoznámiť sa bližšie s mestom.

3.7.2014  

     Budíček 7.⁰⁰ hod. Konečne sa blížila ta chvíľa, keď budeme ukrajovať prvé kilometre na bicykli do cieľového miesta „Solinske jazero“. O 9.³⁰ vysadáme na bicykle a smerujeme k hraničnému prechodu Palota, vzdialenému od Medzilaboriec 11 km. Hneď po zhruba 4 km nás preveruje stúpanie, ktoré končí až na hranici s Poľskou republikou. Cestou nevyhnutné pózovanie pred tankom z II. Svetovej vojny v obci Palota a pokračujeme v ceste ďalej. Slovensko – Poľskú hranicu prekračujeme niečo po 12.⁰⁰ hod. a naberáme kurz smerom k mestečku Cisna. Počasie nám celkom prialo, z rána trochu chladnejšie ale keďže sme našu cestu začali stúpaním, tak nám to vyhovovalo. Cestu, vedúcu do Cisny, obkolesovala krásna príroda prevažne horských lúk s roztrúsenými malými farmami, ktoré ponúkali domáce mliečno – syrové špeciality. Profil cesty bol ako na hojdačke – raz hore, raz dole, poniektorí už začali uvažovať, že by na zvyšok cesty využili sprevádzajúci autobus, ktorý nás vždy čakal po namáhavejšom stúpaní cesty. Našťastie po chvíľke oddychu pokračovali ďalej. Pred obcou Cisna sa zastavujeme pri múzeu lesných železníc, kde boli rôzne historické parné rušne. V mestečku Cisna sa zastavujeme na obed. Cisna je križovatka, kde meníme smer a uberáme sa na Solinské Jazero. Cesta sa zužuje a čo sa nedá prehliadnuť, to je riečka Solinka, ktorá nás bude sprevádzať až k Solinskému Jazeru. Nespočetnekrát križujeme riečku, raz sprava raz zľava, odrazu stúpanie, hneď na to prudké klesanie. Ozajstná, ale krásna divočina. Tachometer ukazuje 78 km, ktoré sme najazdili od Medzilaboriec a konečne sme v cieli. Polánczyk je naše prechodné bydlisko, máme ubytovanie v chatkách, ktoré sú perfektne zariadené, v peknom prostredí a len 7 minút od jazera Solina.

4.7.2014                                                                                                                                                                                                                                                 

     Vstávame o 8.⁰⁰ hodine. Trasa je naplánovaná do obce Solina, kde sa nachádza aj priehradný múr, ktorý nás prekvapuje veľkosťou a dĺžkou. Pred vstupom na hrádzu je nevšedný turistický ruch, chodník po oboch stranách lemujú stánky plné tovaru a suvenírov. Konečne – Solinské Jazero v plnej kráse, za krásneho slnečného počasia. Po chvíle obdivu pokračujeme k rekreačnému zariadeniu a prístavu Jawor. Má to však jeden háčik, cesta má 10 ‰ stúpanie a nekonečných 6 km na vrch Jawor. Samozrejme takéto stúpanie, po namáhavom predošlom dni nás niektorých privádza do zúfalstva, ba až k slzám. Namáhavosť terénu dokazuje aj to, že nielen ľudia majú toho dosť, ale aj bicykle, pretože na jednom z nich to nevydržala reťaz, ktorá sa roztrhla počas jazdy. V ten deň sme spravili „len 30 km“, ale sme sa cítili ako keby sme prešli aspoň 70 km.

5.7.2014

      Posledný deň pri Solinskom jazere bola naplánovaná trasa v dĺžke 50 km. Cesta viedla po trase Polánczyk, Hoczew, Baligrod, Wolkwyja, Polánczyk. Podľa vyjadrenia tých, ktorí túto trasu absolvovali, to bola najkrajšia a najľahšia trasa. Asi preto, že tam bolo viac zjazdov ako ťahania do kopca, z čoho mali pochopiteľne všetci radosť.

6.7.2014

      Končíme tak, ako sme začínali, nezáživné nakladanie bicyklov, batožiny a dlhá cesta späť na Slovensko. Ale predsa to bolo čosi iné – pocit spokojnosti, že sme to zvládli a hlavne bez zranení a zdraví sme sa vrátili domov. Zúčastnilo sa 21 cyklistov, ktorí najazdili 158 km – málo, či veľa ?

     A čo na záver? Solinske jazero určite stojí za to vidieť, je to krásna krajina, žijú tam pohostinní ľudia, primerané ceny, skvelé ubytovanie. Jediné mínus, ktoré vadilo asi každému bolo cestovanie autobusom, ale bez toho to nejde.

V roku 2015 by sme chceli navštíviť Slovinsko, dúfam že to bude taký skvelý výlet na bicykloch ako v Poľsku.

Autor: Pavol Janček

Foto: Pavol Janček a Martin Čierny

Fotografie z akcie sú umiestnené v sekcii Fotogaléria na karte 2014  .

      Stáva sa už pomaly tradíciou, že dňa 5. júla, na sviatok sv. Cyrila a Metoda, resp. v jeho podvečer, koná sa v starobylom kostolíku Panny Márie kráľovnej anjelov na Sádku večerná bohoslužba. Bolo tomu tak i tento rok, dňa 4. 7. 2014 o 21. – ej hodine. Medzi mnohými inými zúčastnilo sa na nej aj 15  turistov z KST Horňan Práznovce, lebo väčšina členov klubu, ktorí na ňu pravidelne chodia, bola v tom čase na cyklo – turistickom zájazde v Poľsku, pri Solínskom jazere. Všetci sme sa zišli na Baštíne pri starom cintoríne, kde sme zanechali svoje dopravné prostriedky a vydali sa pešo po starej ceste, pod vedením podpredsedu KST Horňan Práznovce Rudolfa Petrikoviča, po vale bývalej úzkorozchodnej železničky na Sádok, kde sme dorazili tesne pred začiatkom bohoslužby, zvítali sa s priateľmi z turistických klubov z Bošian a Topoľčian, ktorí tam už boli.

Účastníci pešej túry Baštín – Sádok

Mgr. Dúbravický pri celebrovaní svätej omše

     Bohoslužba, ako každý rok, bola venovaná pamiatke na našich vierozvestcov, solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda a celebroval ju Mgr. Dušan Dúbravický, kaplán z Rybian. Jej väčšiu časť celebroval slovom i spevom v staroslovienskom jazyku, jazyku sv. Cyrila a Metoda, blízkemu všetkým Slovanom.Už sama výzdoba a osvetlenie kostolíka, vysvieteného sviečkami a kahancami, atmosféra duchovna a vnútorný vzhľad s nádychom dávnej histórie, zanechali v každom z nás silný, osobný zážitok. Po skončení bohoslužby a po krátkej prestávke, v ktorej Mgr. art. Martin Mikuláš, ktorý je jedným z tých, ktorí tento kostolík reštaurujú a odkrývajú tajomstvá jeho minulosti (viac na: http://www.incognita.eu/kostolik_v_sadku.html), pripravil premietacie plátno a techniku na video projekciu, nám pán kaplán pripravil video prezentáciu o jeho putovaní po mestách a miestach spojených so životom a dielom sv. Cyrila a Metoda, ktorú absolvoval po boku nitrianskeho arcidiecézneho biskupa Mons. Judáka minulý rok, doloženú jeho rozsiahlym, zaujímavým komentárom,  za ktorý bol ocenený potleskom.

     Po ukončení prezentácie sme sa vydali na dobrodružnú spiatočnú cestu, po tej iste trase, ale sťaženú úplnou tmou, osvetlení fakľami a lampášmi, smer Baštín – Práznovce a rozišli sa (keďže sa našťastie nikto nestratil) šťastne do svojich domovov.

Fotografie z akcie sú  zverejnené >> tu << … .

Autor článku a foto: Peter Šild

    Keďže je  v tomto období, podľa najnovších správ a upozornení, hlásený veľký výskyt kliešťov (a my turisti nechodíme po asfaltkách ale po horách), dávam na vedomie všetkým turistom list od hlavného hygienika SR prof. MUDr. Ivana Rovného, PhD., MPH a leták o prvej pomoci po uštipnutí kliešťom, ktorý môže pomôcť nám všetkým. Doporučujem ho prečítať všetkým, ktorí sa ešte neoboznámili s týmto problémom alebo na zopakovanie si základov prvej pomoci po uštipnutí kliešťom, lebo vždy závisí na včasnom a odbornom poskytnutí pomoci, aby sme sa vyhli nepríjemným, nebezpečným následkom. Súbory si môžete stiahnuť nižšie.

Autor: Pavol Janček

Stiahnuť tu :

   List hl. hygienika SR predsedovi KST 

   Ako sa chrániť pred kliešťami

     Už tradične sa rok čo rok stretávajú turisti na letných zrazoch organizovanými RR TO. Tento rok to bol už XIV. ročník, ktorý sa uskutočnil v Skačanoch. Práve Skačany preberali pred rokom štafetu od KST Horňan Práznovce. Chvíľou mi hlavou preletelo celé to nekonečne dlhé trápenie a prípravy, ktoré vystriedalo veľa skvelých stretnutí a zážitkov, ktoré sa uskutočnili pred rokom, na XIII. ročníku zrazu v Práznovciach.

Spoločné foto účastníkov zrazu – Skačany 2014

13.6.2014 – Už samotný príchod do areálu, v ktorom sa konal zraz, nasvedčoval tomu , že tento ročník sa nezaradí medzi tie vydarenejšie podujatia, ktoré sa uskutočnili v predchádzajúcich rokoch. Prvý večer sme strávili najprv stavaním stanov, hľadaním a nosením dreva takmer cez celú dedinu. Náladu nám zlepšil zapálený oheň a prvá upečená špekačka. V spoločnosti asi 20 – ich táboriacich účastníkov sme pri tónoch gitary presedeli celý večer. Konečne zaliezam do spacáku.

Privítanie účastníkov XIV. Letného turstického zrazu                 v Skačanoch v dňoch 13. – 15.6.2014

14.6.2014 – Prebúdzame sa do slnečného, trochu chladnejšieho rána. O 9.00 hod nás privítal starosta obce Skačany a po krátkych príhovoroch sme si pozreli miestne historické miesta obce. Po zaujímavej prehliadke obce sa rozdeľujeme na pešiu túru a cykloturistickú. Ja sa pridávam ešte k štyrom cykloturistom a pod vedením miestneho sprievodcu vyrážame na Jankov Vŕšok. Spočiatku nám cesta ubiehala celkom príjemne, až pokiaľ sme sa nedostali do Vesteníc, odtiaľ sme už prehadzovali na ľahšie a ľahšie prevody. Posledný úsek tesne pred Jankovým Vŕškom, asi 3 km pred vrcholom, nám dal najviac zabrať, ale odmenou boli krásne výhľady, ktoré stáli za trošku námahy. Cesta späť bola už len brnkačka. Cez Latkovce cesta ubiehala veľmi rýchlo a niečo po 14.00 hodine sme už boli v tábore. Celková dĺžka cyklotrasy merala 30 km.

Keďže ma čakali na druhý deň neodkladné povinnosti, moja prítomnosť sa chýlila ku koncu. Po príchode všetkých účastníkov zrazu a po chvíľke oddychu prebiehali rôzne súťaže a kultúrne vystúpenie miestneho speváckeho súboru . Za náš klub KST Horňan Práznovce sa zúčastnili, aj keď nie hneď všetci od začiatku zrazu, traja členovia klubu.

Fotografie z akcie sú zverejnené >> tu <<…    (pozn. admin PEŠI ).

Autor článku a foto : Pavol Janček

V sekcii “Fotogaléria” na karte “2014” boli pridané fotografie z poslednej akcie, zo dňa 6. a 7. júna 2014, “Po stopách Práznovských predkov”. Samozrejme, nie sú tam všetky fotky, kto bude mať záujem (účastníkom akcie), poskytneme na stiahnutie viac (ostatné galérie, z minulých rokov, sa nahrávajú – pripravujú, budú publikované postupne).

 Fotografie z akcie sú zverejnené >> tu <<…   (pozn. admin PEŠI ).

        Konečne, po dlhšom čase, sme sa v dňoch 6. a 7. júna 2014 stretli na Horňanoch  pri Sekvoji,  na  tradičnej  akcii  nášho klubu,   8. ročníku  „Po stopách Práznovských predkov“.
Úvodom chcem poďakovať pánovi Ábelovi, že nám poskytol priestor na Horňanoch, ďalej chcem poďakovať starostovi obce Jaroslavovi Blinovi za skvelé melence a za zapožičanie záhradného nábytku, Jankovi Jamrichovi za sponzorskú výpomoc, členom výboru a všetkým, ktorí prijali naše pozvanie.

 6.6.2014:    Za krásneho podvečerného počasia, niečo po 17,00 hod., sme otvorili stanový tábor a pripravili všetko potrebné – postavenie šiatrov, stanov, stolov, príprava ohniska. Počas príprav nás navštívili dvaja priatelia s klubu KST Žochár Topoľčany, škoda že nezostali dlhšie. Keďže počasie nám prialo, založili sme si ohník a pri tónoch gitary sme sedeli až do neskorého večera.

7.6.2014:     Budíček o 8,00 hod. S krásnym ránom prichádzajú na Horňany prví turisti z KST Žochár TO, ku ktorým sa pridávajú aj členovia klubu KST Horňan Práznovce a členovia klubu KST Bojná.

     Po srdečnom privítaní a príhovore predsedu klubu KST Horňan Práznovce sa vydávame na trasu – Horňany, Chata Staňa, Kobylia skala, pomník havarovaného amerického bombardéra z 2. svetovej vojny, Horňany.
V počte 27 členov ukrajujeme prvé metre naplánovanej túry. Cesta ubiehala v skvelej nálade, doplnená hľadaním hríbov a ani sme sa nenazdali, a stáli sme pred chatou Staňa. Po krátkej prestávke sme pokračovali ku Kobylej skale. Krásna scenéria skál a starých odumretých stromov zaujala každého účastníka pochodu. Za stáleho cvakania fotoaparátov sme opúšťali toto krásne miesto a pokračujeme hrebeňom k pamätníku z 2. svetovej vojny. Stojíme pred pamätníkom a pozorne čítame tabuľku umiestnenú na skale, ktorú lemujú drobné úlomky havarovaného amerického bombardéru B – 17 (o jeho osude sa viac dozviete úplne na konci stránky: http://kronika-airwarsk.blogspot.sk/search/label/1945.02.14  – pozn. autora). Danka Šildová nám porozprávala jeden podobný, smutný príbeh, ktorý sa stal, o ktorom počula: keď už bolo jasné, že lietadlo bude havarovať, posádka lietadla sa rozhodla opustiť ho zoskokom a jedného z pilotov, zraneného, našiel v lese 14 ročný chlapec a zachránil mu život. Tento pilot, ako vďaku za záchranu života, daroval chlapcovi leteckú bundu. Chlapec sa pochválil kamarátom, čo dostal. Krátko na to ho chytili Nemci a popravili. Nechcel som Vám týmto smutným príbehom pokaziť čítanie ale myslím, že je dôležité pripomenúť si aj takéto udalosti.
Cesta späť ubehla príjemne a rýchlo, ba niektorým naším členom ešte rýchlejšie a to hlavne s vidinou čapovaného piva na Horňanoch.

Na Horňanoch, po prejdení 14 kilometrov, každému dobre padlo výborne chladené pivo, kofola a starostove melence.

Počas dňa nás navštívili ešte ďalší cykloturisti z KST Žochár TO, za čo im ďakujem.

Na záver dňa sme si uctili pamiatku našich predkov na Kostelci v Starom Háji položením venca a zapálením sviečky.

A čo povedať na záver? Že sa tešíme na 9. ročník a že nás príde ešte viac.

Autor: Pavol Janček

Foto: Peter Šild